Škola v prírode. Hotová divočina

Nemusíš isť na Aljašku, aby si zažil pravú divočinu. Stačia ti Kysuce. 4dni šľapania 40km v závejoch,  6kg na chrbte, statív a kamera v ruke. To všetko v samote lesov. Hotová filmárska škola v prírode. Čo všetko ma naučila?

Pripraveným šťastie praje

Prababka vozila koňmi zásoby na pol roka. Dnes celoslovenská donáška jedla alebo sa môžme prejsť hodinu do obchodu. Dobrá strava a športová výživa je pri takejto akcii základ.

Rovnako dôležité je nezamrznúť. Topánky v ktorých na dolniakoch potia nohy tu len tak tak stačia na zohriatie a bez snežníc skončí každá cesta po piatich metroch. Goretexové ponožky a rukavice, bežecké legíny a darované zateplené maskáče, kvalitná osem ročná bunda, ktorej vek nikto neuhádne. To je v týchto drsných podmienkach základ

3, 2, 1 Škola v prírode začína

Lipový čaj do termosky na zahriatie a lekárnička keby niečo. Samozrejme mobil, mapa a sportester s funkciou návratu na štart a dlhou výdržou batérie. Nech sa je čím chváliť a ako vrátiť.

Deň po dni

14.1.2017 začínam

Na prvý dnešný cieľ prichádzam ľahko. Skúmam tu dom, čo odoláva času a pokračujem ďalej. To, že cestu poznám, neznamená, že viem, čo je na okolí. Hodilo by sa kvalitné GPSko. Presne to čo mám v BA. Našťastie tu pribudlo značenia na vyhliadku Kýčera.

Na križovatke Holiskovce – Kýčera vidno len jednu cestu. A tá nejde tam kde chcem ja. Takže sa začínam brodiť a prvý krát padám. Po piatich krokoch. Pár metrov na hrebeni mi trvá toľko, čo celá cesta sem. Ale došiel som, videl som, zostúpil som a idem domov.

15.1.2017 Utrpenie

Galeje. Po dvoch mesiacoch vstávam o 6:00 ráno. Čaká ma najdlhšia trasa. Za tmy ma autobus vyhodí na konečnej pod Ivorom. Cesta je prehrnutá. Za občasnej spoločnosti srniek stúpam do osady Bielovci. Po svojich pozemkoch a cudzej lyžiarskej stope stúpam do Bachronovcov. Otočka do Bielovovcov a hľadanie žltej značky.

Skôr ako značku nachádzam žltý sneh. Po pol hodine vidím neviditeľnú cestu. Tá viditeľná ma dostala do piče, krásy ženského lona a musel som sa vracať až sa mi chcelo z toho vracať. Cesta sa hrá ďalej na skrývačku a ja z toho padám na riť. Kontrola vybavenia a snaha postaviť sa na nohy. Keby som viac pil, mám natrénované. V

Prichádzam k potoku, ktorému som sa chcel vyhnúť. Je zamrznutý, ale dá sa prejsť. Za ním je zázrak. Cesta cez ktorú ratrák prešiel.

 

16.1.2017 Tam, kde líšky dávajú dobrú noc

Malinovci sú podľa mapy najvzdialenejšou osadou tohto tripu. A čo viac nikdy som tam nebol tak neviem čo ma čaká.

A čaká ma stúpanie do najväčšieho kopca, potôčik a ešte väčšie stúpanie, osada, kopec, osada a káva ani neviem od koho. Konečne viem ako vyzerá koniec sveta.

17.1.2017 Keď nemáš dosť

Záver má byť pekný a ja som zabudol včera statív. Ďalšie poučenie zo školy v prírode. Takže plánujem ešte mini túru. No nedalo mi to a ja stúpam do Jarošovcov. Našťastie je to blízko. A ja točím a prezentujem sa zvedavým osadníkom. Už mám tých dreveníc dosť.

Namiesto bodky

Aj keď mám najľahší program na strihanie tak film strihám celých 24 hodín. A výsledok? Traja ľudia nezávisle na sebe povedali je to dlhé. Pri Televíznych Novinách si všímam, že každý záber má maximálne 5 sekúnd. Aj keď to nie je škola v prírode ale vidno, že stále sa mám čo učiť, aby si mal čo pozerať.

 

Tento obsah bol zaradený v Napísali o mne. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár