O2 moon run preteky

O2 moon run preteky to je tma, kopce a divočina na bratislavský spôsob. Teda pokiaľ si trúfaš na 16 km dobrodružstvo začínajúce pri bývalom amfiteátry na Devíne, nebojíš sa, že sa statíš v neprehľadných lesných cestičkách, úzkych miest, kde skôr kráčaš s davom ako bežíš a hlavne sa máš dobré orientačné schopnosti v meste.

Ak si menej zdatný a stačí ti selfíčko a medaila, ktorými sa môžeš chváliť alebo chceš zahnať hlad banánom alebo keksíkom (ani náhodou nie oboje) a nápoj od sponzora stačí ti 6 km trasa.

Príprava na O2 moon run

Mesiac dobré, trénujem každý deň po nočnej v kopcoch na Devíne. Užívam si blata aj dažďa. Tmy sa zatiaľ bojím a novú čelovku testujem na miestach, kde to poznám. Veď práve niekto utiekol z Leopoldovského väzenia. Nikde nikoho len ja a neznámo, takže keď sa niekto objaví, nie je to nič príjemné.

Posledný týždeň katastrofa. Kamarátka prišla o strechu nad hlavou takže musím byť na byte. Týždeň bez behu.

2 dni pred pretekmi skúšam behať 16 km. 35 stupňov vonku a nedostatok tréningu robia čas 2 hodiny. Čo bude, keď bude tma? Strhne ma horúčka pondelkovej pretekárskej noci príliš skoro a ja skončím pár kilometrov pred cieľom?

IMG_1172

O2 moon run odštartované

Slnko zapadá už aj u západných susedov a skupina 160 bežcov sa driape na hrebeň Malých Karpát. Prekvapivo mi kopce nerobia problém, trénoval som výbeh na Devínsku Kobylu. Škoda, že som netrénoval aj zbeh, tu brzdím a nielen seba, ale aj ostatných.

V horách dám na radu skúsených spolucestujúcich z MHD. Klieščia taktika, ktorej cieľom je držať sa niekoho až do cieľa zaberá, kým nepríde ďaľší problém.

Tým je beh po úzkej cestičke cez lúku. Niežeby mi trávička šteklila guličky tak, že by som tu chcel zostať, ale aj keď mám čelovku neviem na čo je pod nohami. Keďže niečo mám s pätou, neriskujem a strácam.

Konečne na nábreží a ja si ako koník bežím. Čas 5:30 na kilometer vraví za všetko. V ušiach hrá Scooter a ja si verím. Zrýchľujem. Do cieľa zostáva 500m.

500m hore schodmi do neba. Ako som ja brzdil tak som teraz brzdení. Nie dlho. Strácam sily, dych a nakoniec aj vôľu bojovať. Našťastie aj schody do neba už končia.

 

Po pretekoch

Na oslavy nie je čas. Zajtra je ranná v novom týme na novom projekte. Do konca Septembra to tam ešte musím zvládnuť. O 4:30 vstávam ako dolámaný. Dal som to a s časom 1:44 v ktorom je aj robenie fotiek končím na peknom 333. mieste. Číslo domu, kde bývam a znamenie, že budem musieť zavolať mamičke, aby mi poskytla sponzorstvo. Beh do vrchov je proste vrcholový šport a žiada si finančné zabezpečenie.

Tento obsah bol zaradený v Napísali o mne. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár